Vznik Čachtického hradu sa datuje v období 1263 – 1273. Vtedy sa začalo so stavbou na vrchu Bakalár, v pomerne chránenom prostredí. Tento hrad stál už v čase vpádov českého kráľa Přemysla Otakara II. na západné Slovensko (1271 až 1273). Za úspešnú obranu Čachtíc, ale najmä zásluhy Kazimírovcov v bojoch im daroval Ladislav IV. Čachtický hrad. Z ďalších dejín hradu sú známe najmä zmeny majiteľov. Pôvodným vlastníkom ho násilne zobral veľký dobyvateľ majetkov na Považí Matúš Čák, pôvodne s kráľovým súhlasom. Keď sa neskoršie Matúš Čák postavil proti kráľovi, dobyli Kazimírovi potomkovia Lampert, Ugrin a Peter naspäť Čachtice. No už roku 1302 dostal tento hrad spolu s ďalšími hradmi a panstvami opäť Matúš Čák. Po jeho porážke prešli majetky aj s hradom Čachtice do vlastníctva kráľa, ktorý poveril ich správou svojich kastelánov. Počas ich správy sa sformoval na hospodársky významný a zrejme aj výnosný majetok. Územie tohoto panstva hraničilo od východu s panstvom Beckov, niekoľkými zemianskymi obcami a majetkami nitrianskeho biskupstva, od juhu s panstvom Dobrá Voda, od západu s panstvom Branč a od severu s panstvom moravských markgrófov Strašnicami a panstvom Ostrý Kameň.

    Roku 1392 daroval uhorský kráľ Žigmund celé čachtické panstvo svojmu obľúbencovi, bratislavskému županovi Ctiborovi z Ctiboríc. Darovacia listina je zo 7. marca 1392. Čachtické panstvo bolo len malou časťou veľkého majetku Ctiborovcov, ktorý údajne tvorilo 15 hradov a 175 dedín. Po smrti Ctibora I. zdedil celý komplex ctiborovských majetkov jeho syn Ctibor II. Keď však po 20 rokoch (1434) zomrel bez mužského potomka, pripadlo panstvo kráľovskej korune čachtické panstvo s hradom daroval kráľ Žigmund roku 1436 kráľovskému pokladníkovi Michalovi Orságovi z Gutu. V rukách Orságovcov bolo celé toto panstvo vyše 130 r., do roku 1567. Vtedy zomrel posledný mužský člen rodu Krištof Orság a všetky jeho majetky pripadli kráľovskej korune. Roku 1569 dostalo čachtické panstvo nových zemepánov. Maximilián I. ho dal do zálohy za 50 000 zlatých Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym a ich synovi Františkovi. František Nádašdy kúpil toto panstvo roku 1602 do trvalého vlastníctva s príplatkom 36 085 zlatých k záložnej sume.

    Po smrti Františka Nádašdyho roku 1609 spravovala jeho panstvo Alžbeta Bátoryová, neslávne známa “čachtická pani”. Po jej odsúdení (1611) sa zišli dedičia a roku 1613 si rozdelili panstvo na tri časti: prvá pripadla synovi Pavlovi Nádašdymu, druhá dcére Kataríne a tretia dcére Anne. Anna zakrátko zomrela a roku 1617 došlo k druhej deľbe panstva medzi Pavlom Nádašdym a Katarínou . Po smrti Pavla Nádašdyho zastupovali panstvo Ján Druget z Humenného, Judita Révaiová, vdova Pavla Nádašdyho a tútorka maloletého Františka Nádašdyho a Ladislav Révai.

    Od roku 1671, keď zomrel František II. Nádašdy, účastník sprisahania proti Habsburgovcom, prepadol jeho majetok štátu. Čachtické a spolu s ním aj beckovské panstvo zmenilo niekoľko ráz majiteľa. V roku 1671 – 1685 bolo v správe uhorskej komory. V nasledujúcich 10 rokoch patrilo do vlastníctva ostrihomského arcibiskupa Juraja Séčeniho (1685 – 1695). V júli 1695 ho za 200 000 zlatých (spolu s beckovským panstvom) kúpil predstavený uhorskej kráľovskej komory Krištof Erdödy. Až 16. septembra 1701 dostal na obe panstvá darovaciu listinu.

    V kuruckých vojnách ho napokon dobili a vypálili Rákocyho vojská v r. 1708. Odvtedy už majitelia na ňom nebývali, preniesli sa dolu do Čachtického zámku (pri kostole). Hrad pustol až sa zmenil na dnešné rozvaliny.

    Čachtický hrad a jeho okolie patria k dávnovekým ľudským sídliskám. Pod zrúcaninami terajšieho hradu bolo kedysi predhistorické pohrebisko a při vykopávkach sa tu našli hlinené nádoby (popolnice) do ktorých naši dávni predkovia ukladali popol zosnulých. Vtedy sa totiž mŕtvi pochovávali spaľovaním. Na priľahlom kopci smerom k Novému Mestu stávalo predhistorické hradisko: Pri vykopávkach tam objavili nádoby, zbrane a šperky z konca doby bronzovej a začiatku doby železnej (asi 500 rokov pred n.l.).Dnešný čachtický hrad bol vystavaný oveľa neskôr, asi v polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je až z r. 1313 – vtedy teda už tento hrad stál. Patril k väčším hradom, lebo mal dve veže a dve nádvoria. V prvom nádvorí, kt. bolo asi postavené neskoršie, boli domčeky služobníctva a budovy pre hradnú stráž. Vo väčšej – hranatej – veži bol palác majiteľov hradu, v zaoblenej veži bolo sídlo správcu hradu – kastelána, hradného kapitána a kaplnka, v ktorej sa konali bohoslužby.

spracoval Kajči