História

    Hrad vznikol v druhej polovici 13.storočia a strážil vyústenie cesty do Zvolena z úzkeho kaňonu. Písomne sa prvýkrát spomína v roku 1306 ako castrum de Dobronya. Prislúchal ku komitátnemu hradu vo Zvolene ako predsunuté opevnenie Pustého hradu. Neskôr sa stal kráľvským majetkom pod správou kastelánov. Okolo roku 1500 sa stal majetkom Štefana Verbocziho. Ten bol za dvojvládia po moháčskej porážke priaznivcom Jána Zápoľského, no štastie nakoniec žičilo Ferdinandovi Habsburgskému, ktorý nakoniec hrad získal a stal sa znovu kráľovským majetkom. Význam hradu sa zvýšil počas tureckých nájazdov koncom 16.storočia. Najvážnejšie nebezpečenstvo hrad zažil počas útoku sečianskeho a fiľakovského bega v roku 1583. Hrad sa podarilo ubrániť najmä vďaka včasnej pomoci zvolenského kapitána Juraja Barbariča. Na prelome 16. a 17. storočia hrad niekoľkokrát menil majiteľa, až sa nakoniec stal majetkom Esterháziovcov. V roku 1805 odkúpila kráľovská kancelária pre potreby banskej komory. Zrejme až po tomto dátume došlo k chátraniu hradu.
    Z hradu sa zachoval iba prstenec valového opevnenia, priekopy, náznak vonkajšej hradby pri vstupe a na hornom hrade jediný súvislý múr s dvojicou konzol, kedysi držiacich renesančný arkier. O výzore hradu si môžeme urobiť čiastočný obraz z opisu Alexandra Esterháziho z roku 1668. Hrad pozostával z dvojposchodového, podpivničeného paláca, ktorý vo výške prvého poschodia spájala vonkajšia chodba s iným objektom. Okrem hlavnej budovy tu boli aj ďalšie stavby doplnené ochrannými baštami a pevnou bránou.