História Hrušova (MICO)

    V zlatomoraveckom okrese v bývalej Tekovskej župe,neďaleko Topolčianok,letného sídla nášho milovaného prezidenta republiky, v utešenom údolí sú romantické rumy hrušovského hradu.

    Že je to prostredie okúzľujúce,dokazuje i okolnosť,že pán prezident hrad Hrušov dosť často navštevuje a rád sa tam zabudne po únavnej práci aby si oddýchol a nasbieral síl pre ďalšie úmorné povinnosti.

    Šedivý, vetrom ošlahaný hrad sa javí ako ozajstná skamenelá rozprávka z dávno zabudnutých čias.Kto navštívi toto tiché zákutie,  iste pookraje a jeho pamäť sa naplní vzácnimi spomienkami.

    Hrad, ako ho pred sebou vidíme, je dielom mnohých storočí. Rozličné doby zanechali na ňom svoje odtlačky. Panské rodiny, ktoré sa tu veľmi často striedaly, hrad stavali, búrali, prestavovali. Čo bolo jednému dobré, nepáčilo sa druhému. Ale zaujímavé je, že ich rozličné snahy neboly hradu vôbec na ujmu, lebo hradné pozostatky pôsobia harmonicky.

    Strapaté rumy hradu sú rozložené na nevysokom vŕšku, stred nádhernej, sviežej a sýtej zelene. Majestátne, pyšne pozerajú na vľúdne okolie.

    Radi by sme nazreli do dávno zapadnutých čias a poodokryli clonu doby a ovzdušia, ktoré sa už dávno rozplynuly a nikdy sa nevrátia.

    O počiatkoch hradu Hrušova nedá sa nič zistiť. Údajne bol postavený hneď po odchode Tatárov.

    V listinách sa po prvý raz spomína roku 1253 a potom 1293.

    V rokoch 1321-1344 bol majetkom rodiny Levických a po nich sa stal majetkom královským. Kasteláni hradu v tých časoch často prepadávali panstvo kláštora svätobenedického. Na viaceré ponosy kláštora kráľ Ľudovít zakázal svojim kastelánom pustošiť kláštorný majetok v Knežiciach.

    Roku 1347 kráľ Ľudovít Veľký daroval Hrušov synovi župana Julia z Topolčian, magistrovi Mikulášovi a jeho pokrvnému bratovi Ondrejovi. V tejto darovacej listine je hrad zaznačený pod menom "CASTRUM NOSTRUM HURUSOU". Neskoršie sa Hrušov stal zas kráľovským mejetkom a spravovali ho kasteláni.

    V rokoch 1351 - 59 bol jeho kastelánom Mikuláš z Perenu a po ňom Bedo Vereš, v roku 1393 podžupan Dominik Nagy.

    Roku 1396 bol majiteľom hradu krajinský palatín Leštak z Jelšavy (Ilšva!). Roku 1403 hrad bol v rukách krála Žigmunda, ktorý ho v tom roku daroval nitrianskemu županovi Forgáčovi, keď sa Forgáč zaviazal poslať mu pod Ostrihom 300 jazdcov.

    Roku 1408 Hrušov bol majetkom bratov z Kaniže, Jána a ostrihomského arcibiskupa Petra, ktorí ho prepustili za 6000 zlatých synom krajinského palatína, Jurajovi a Petrovi. V listine z týchto čias sa spomína pod menom "CASTRUM HRWSSO".

    Roku 1424 zámenou prešiel hrad do moci pánov zo Štítnika, ale roku 1425 už bol majetkom synov Jána Bebka z Plešivca.

    Málo hradov je na Slovensku, ktoré by boly tak často menily svojich pánov, ako Hrušov.

    Roku 1447 Ján z Topoľčianok zaujal hrad Hrušov násilne. Pre tento čin stíhal i krajinský palatín. Hrad mu odobrali a vrátili Bebkovcom.

    Roku 1468 boli majiteľmi hradu Imrich Zápoľský, Juraj a Pavel Bebek, po ktorých ho zdedil Pavel so Soľčian. K hradnému panstvu patrily v tom čase tieto dediny: Knežice, Maholiany, Pustá Lehota, Veľká Lehota, Lewes, Boroch, Kerestúr, Žikava, Kenghi a Škícov.

    Pavel so Soľčian mal súdny spor s opátom kláštora svätobenedického pre dediny Knežice, Maholiany, Lehotu a Žikavu, ktoré patrily k hradnému panstvu a na ktoré si i kláštor robil nárok.

    V týchto časoch niekoľkokrát znepokojovalo hrad vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. Pavel so Soľčian nevládol dlho na Hrušove, lebo roku 1476 nachodíme na hrade ako majiteľa Michala Szerdahelyiho.

    Roku 1486 donútil kráľ Matej Korvin Szerdahelyiho, aby Hrušov prepustil guvernérovi arcibiskupských majetkov v Báčke, Gregorovi Lábathanovi.

    Roku 1492 nachodíme na hrade ako majiteľov bratov Jána a Ondreja Bothu z Bojnej, ktorí ho ešte v tom istom roku predali trom bratom, Jurajovi, Šimonovi a Pavlovi, pánom z Vrábeľ.

    Roku 1502 Juraj z Vrábeľ predaľ hrad i panstvo Pavlovi Holému z Radnej a Ambrózimu Šarkanovi, ktorí ho o dva roky neskoršie prepustili hradnému bojnickému a trenčianskemu kapitánovi Vavrovi Hrušovskému zo Záblatia.

    V polovici XVI. Storočia Hrušov bol kráľovským majetkom a donáciou prešiel o rúk Juraja a Tomáša z Topoľčian. Od tých čias patrí k topoľčianskemu panstvu a s ním znáša svoj osud, ktorý bol k nemu nemilosrdný, lebo z kedysi hrdého panského sídla, svedka rušnej minulosti, ktorý žil bujným, rozpusteným životom, spravil trosky. Pekné, impozantné trosky, no jednako len trosky. Život rytierskeho hradu bol predčasne podkosený.

    Z hrdej hradnej veže, z ktorej sa kedysi ozývalo vystríhavé volanie stráží a kde cvenkaly ťažké meče ozbrojenej čelade, ostalo len okyptené rumisko.

    Pokoj a ticho sa dávno rozložily nad troskami hradu. Búrky a víchrice, ktoré sa prečasto rozvírily nad jeho temenom, odvialy z neho život kdesi do diaľok...

História Hrušova (Tramp)
    Prvá nepriama informácia o hrade sa nachádza v klížskej listine z roku 1293, kde sa píše o ceste vedúcej popod Horsov. Existencia hradu je však potvrdená až v roku 1316, keď sa spomína hrušovský kastelán Ladislav, ktorého pre zradu väznil a mučil Matúš Čák Keďže ten bol pred tým v jeho službách, historici predpokladajú Čákovcov ako staviteľov hradu. Vznik hradu mohol byť spojený aj so zánikom románskeho hradu na Michalovom vrchu v tomto období. Nový hrad mal výhodnú polohu nad cestou z Požitavia na horné Ponitrie a vyzuálny kontakt s hradmi Gýmeš, Čierny hrad a zrejme aj s hrádkom v Topoľčiankach.

    Po smrti Matúša Čáka spravovali hrad kráľovský kasteláni. Jeho strategický význam narastal vďaka ryžovaniu zlata. V 2.polovici 14.storočia si ochrana dôležitej komunikácie s mýtnym miestom vynútila na území hradu výstavbu veže v Jedľových Kostoľanoch. Od roku 1387 sa hrad stal kráľovským majetkom.

    Počas sprisahania v roku 1403 bol hrad násilne držaný Kanizsaiovcami. Hrad bol dobýjaný pod vedením Petra Forgácha z novopostaveného opevnenia postaveného vo vzdialen 280 metrov južne od hradu. Jeho zvyšky sa zachovali vo forme valov.

    Rozsiahla obnova hradu bola vykonaná po roku 1446 Kolomanom z Topoľčianok.

    V rokoch 1504-1550 hrad vlastnila zámožná rodina Salcerovcov zo Záblatia.

    Po dlhoročnom úsilí pánov zo susedných Topoľčianok sa od roku 1554 stali dedičnými vlastníkmi hradu, čím sa hrušovské a topoľčianske panstvo spojili.

    Po vymretí Topoľčianskovcov sa od roku 1615 stal majiteľom hradu Ladislav Pethe z Heteša a neskôr po vydaji jeho dcéry Anny za Pavla Rákoczyho prešiel do rúk Rákoczyovcov. Po porážke vojsk Františka Rákoczyho v roku 1708 hrad zanikol po demolácii cisárskymi vojskami podobne ako ostatné povstalecké pevnosti.

    Hrad bol zakonzervovaný v rokoch 1928-30 pod vedením Ing. K.Kühna.

Spracované na základe:
Martin Bóna: Hrad Hrušov, Pamiatky a múzeá 4/94