Významné hradisko, neskôr hrad. Pri vzniku hradu (asi 10. storočie) využité pôvodné hradisko. Zvýšil sa pôvodný laténsky násyp a vybudoval druhý zemný násyp okolo celého bralnatého temena Michalova. Takto vznikol včasnofeudálny španí hrad na elipsovitej ploche probližne 100 x20 metrov. Tento hrad nazývaný aj hrad Uherce udržal si významné postavenie aj v 12. storočí, kedy sa vybudovalo nové spevnenie. Na rozhraní 12. a 13. stor. hradisko prebudovali postavením elipsovitej kamennej hradby a dvoch vnútorných bášt na pevný kamenný hrad. Z bášt (severná 13,5 x 10 m, južná 12 – 11 m) sa zachovali iba málo prečnievajúce zvyšky. Stavebná technika a mohutnosť múrov sa pozoruhodne vyníma z toho, čo sa doteraz vedelo o stavbe kamenných hradov pred tatárskym vpádom. Elipsovitá hradba široká 4 metre sa skladala z dvoch rovnobežných murov spojených v celok výplňou z nabitej hliny a na zúžených koncoch čneli dve pevné bašty (pri južnej bola do skalného podložia zahĺbená cisterna na vodu).

    Výstavbou neďalekého hradu Hrušov starší Michalov strácal svoje opodstatnenie. Zánik významu hradu súvisí aj s rozkladom královských majetkov v 13 stor. a aj po tatárskom vpáde. Tunajšie majetky sa dostali do držby rodu Čákovcov. Začiatko 14. storočia už rozrumenný hrad Michalov už celkom stratil význam a tým aj možnosť obnovy. Na rozhraní 13. a 14. stor. sa opevnenie zmenšilo iba na severnú baštu, po zrumení hradby oddelenú od ostatného areálu hradu novšou hlbokou priekopou. Azda z roku 1321 je o hrade posledná písomná zmienka – zaujatie hradov na na severnom Ponitrí županom Omodejom pre kráľa Karola Roberta (mohlo ísť aj o hrad Uhrovec).

Spracoval Jozef Schwarz st.

Literatúra:
Ruttkay A.: Hradisko a hrad pri Veľkom Klíži-Klížskom Hradišti. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1974. Archeologický ústav SAV v Nitre 1975, str.96 – 97.